3 výsledky (0,10887 počet sekund)

Zobrazit všechny filtry

Značka

Obchodník

Cena (EUR)

Smazat filtr

Produkty
Od
Obchody

THE LOST RECORDINGS OSCAR PETERSON TRIO LIVE AT THE CONCERTGEBOUW 1961

THE LOST RECORDINGS OSCAR PETERSON TRIO LIVE AT THE CONCERTGEBOUW 1961

SIDE A - Announcement by Norman Granz - Softly, as in a Morning Sunrise - Band Call SIDE B - Con Alma - Politics and Poker RECORD 2 SIDE C - Where Do I Go From Here - I Remember Clifford SIDE D - It Ain't Necessarily So - Chicago Oscar Peterson, Piano Ray Brown, Bass Ed Thigpen, Drums Recorded at the Concertgebouw, Amsterdam 18.II.1961 MONO ℗ 1961 VARA //Po celom svete sa za posledných 70 rokov v archívoch rádií a koncertných sál nahromadili tisíce nahrávok na analógových kazetách, medzi ktorými postupne upadli do zabudnutia neoceniteľné poklady. S cieľom zachrániť toto ohrozené hudobné dedičstvo a vyniesť tieto netušené pecky na svetlo, The Lost Recordings odštartovali preteky s časom a rozhodli sa ich vydať najmä na najlepšom vinyle, aký je dnes možné vyrobiť. urobte tieto chvíle nezabudnuteľnými. Vďaka sieti skutočných zvukových archeológov, koncertným pamätníkom a archívom The Lost Recordings identifikuje tieto hudobné skvosty po celom svete. Aby odhalili každý detail týchto výnimočných nahrávok, The Lost Recordings vyvinuli jedinečný proces obnovy – Phœnix Mastering™. Je 21:00. 10. februára 1961, keď Norman Granz vystúpil na pódium amsterdamského Concertgebouw, aby uviedol jeden z najsenzačnejších koncertov Oscara Petersona Tria. Norman Granz je najväčší impesario a producent v histórii jazzu. V zákulisí je jeho chránenec, ktorého náhodne objavil v jednu noc v roku 1949 v rádiu montrealského taxíka, ktorého by zaviedol na vrchol klaviristov. Ten, ktorý v ten večer prezentuje ako „Nevýslovný“. Dá sa povedať, že Peterson hrá 100 nôt, keď ostatní hrajú 10, ale táto virtuozita nie je rušivá, keď je tak dokonale umiestnená v službách hudby. Plynulosť prvých tónov úvodu udáva tón výnimočnému koncertu... Ide o prvé vydanie tejto nahrávky.

CZK 2294.73
1

THE LOST RECORDINGS ELLA FITZGERALD LIVE IN EAST BERLIN 1967 (THE LOST)

THE LOST RECORDINGS ELLA FITZGERALD LIVE IN EAST BERLIN 1967 (THE LOST)

RECORD 1 On the Sunny Side of the Street* Don't Be That Way You've Changed Let's Do It (Let's Fall in Love) These Boots Are Made for Walking Here's That Rainy Day Summertime It Don't Mean a Thing (If It Ain't Got That Swing) Só Danço Samba (Jazz Samba)   RECORD 2 Mack the Knife Midnight Sun Goin' Out of My Head* Oh, Lady Be Good Misty S Wonderful* Saint-Louis Blues How High the Moon A-Tisket, A-Tasket* Hello, Dolly!   Ella Fitzgerald, Vocals Jimmy Jones, Piano Bob Cranshaw Bass Sam Woodyard, Drums   Ref.: TLR-2304050V XSET. //Po celom svete sa za posledných 70 rokov v archívoch rádií a koncertných sál nahromadili tisíce nahrávok na analógových kazetách, medzi ktorými postupne upadli do zabudnutia neoceniteľné poklady. S cieľom zachrániť toto ohrozené hudobné dedičstvo a vyniesť tieto netušené pecky na svetlo, The Lost Recordings odštartovali preteky s časom a rozhodli sa ich vydať najmä na najlepšom vinyle, aký je dnes možné vyrobiť. urobte tieto chvíle nezabudnuteľnými. Vďaka sieti skutočných zvukových archeológov, koncertným pamätníkom a archívom The Lost Recordings identifikuje tieto hudobné skvosty po celom svete. Aby odhalili každý detail týchto výnimočných nahrávok, The Lost Recordings vyvinuli jedinečný proces obnovy – Phœnix Mastering™. "Ella Fitzgerald - Ako za starých dobrých čias v Savoy!" Všetko to začalo zhodou okolností a spoluúčasťou Ronalda Trischa, šéfa východonemeckej hudobnej agentúry, a Horsta Lippmanna, západoberlínskeho predstaviteľa významných amerických umelcov. V januári 1967 absolvovala Ella Fitzgerald európske turné s Dukom Ellingtonom a jeho orchestrom. Po koncerte v Západnom Berlíne bol 25. január dňom voľna. Skočili po šanci zorganizovať pre Ellu trochu dobrodružnú „obchádzku“ do východného Berlína. O 23:00 hod. v stredu večer sa do Friedrichstadtského paláca nahrnulo 3000 ľudí. Toto vystúpenie vo východnom Berlíne by bolo jediné v jej kariére. Žiadny veľký orchester za ňou, ale 3 výnimoční hudobníci z tria Jimmy Jones, ktorí ju sprevádzajú. Bola to nebezpečná záležitosť. Karlheinz Drechsel, jeden z organizátorov a otec Ulfa Drechsela, nášho korešpondenta v Nemecku, opisuje vo svojich Spomienkach príliš nervóznu Ellu, keď sa po prechode Check Point Charlie ocitne v zákulisí. V myšlienkach ju prenasledujú nezvyčajné úzkosti: tento koncert nie je ako ostatné, nestihla si nacvičiť, čo si pomyslia diváci, čo od nej očakávajú, dokáže ich zviesť? Nikto ju nedokáže upokojiť a ona sa vrtí svojou večnou bielou vreckovkou. Tieto myšlienky jej prebehli mysľou, keď jej manažér Norman Granz vstúpil na pódium a predstavil hudobníkov: Sam Woodyard na bicích, Bob Cranshow na kontrabase, Jimmy Jones na klavíri a potom sa uspokojí s jednoduchým „Myslím, že všetci poznáte Ellu“ . Vstúpi, zamrmle nesmelé „danke schön“ a diváci ju ako zázrakom privítajú búrlivým jasotom. Za menej ako jeden nádych sa napätý úsmev, ktorý poznačil jej pery, premení na šťastný smiech. "Prvá dáma jazzu" sa vynorí z jej strnulosti. Chystala sa poskytnúť verejnosti vo východnom Berlíne jeden zo svojich najpamätnejších koncertov. The Lost Recordings sa podarilo získať pôvodné analógové pásky tohto jedinečného predstavenia, jednu v stereo a jednu v mono. Ani jedna verzia nebola úplná. Koncert bolo potrebné zrekonštruovať a pred reštaurátorskými prácami vybrať verziu každej skladby, ktorá najdokonalejšie odhaľuje kúzlo okamihu. ​

CZK 2294.73
1

THE LOST RECORDINGS DAVE BRUBECK QUARTET - DEBUT IN THE NETHERLANDS 1958 ()

THE LOST RECORDINGS DAVE BRUBECK QUARTET - DEBUT IN THE NETHERLANDS 1958 ()

Dave Brubeck Quartet - Europe, here we come! S podporou amerického ministerstva zahraničia zahájil Dave Brubeck Quartet, vrátane nových členov Joea Morella a Eugena Wrighta, začiatkom roku 1958 veľké turné po Európe. Ich prvý koncert v Holandsku sa konal 26. februára v legendárnej amsterdamskej hale Concertgebouw, ktorá býva obvykle vyhradená na vystúpenie klasickej hudby. Od roku 1951 a spolupráca Davea Brubecka a Paula Desmonda získala skupina ohromujúca renomé. V roku 1954 sa Dave Brubeck objavil na obálke časopisu Time. Povráva sa, že Duke Ellington zaklopal na dvere Brubeckovho hotela, aby mu pogratuloval. Brubeck vraj odpovedal: "Mal si to byť ty." Svojmu kolegovi venoval jednu zo svojich najslávnejších skladieb „The Duke“, ktorá je súčasťou tohto albumu. Toho zimného večera roku 1958 vystúpili na pódium Concertgebouw štyria americkí hudobníci, ktorým všetkým bolo okolo tridsať rokov. Predstavte si zaplnené hľadisko, ktoré s napätím šumí, a štyroch hudobníkov, ktorých premáha tréma, ale ktorí sa nemôžu dočkať, až vystúpia. Po nesmelom potlesku Desmond zahájil melancholickou, sofistikovanou témou "Two Part Contention". Do toho sa ozval klavír a rozoznel kontramelódiu, ktorá prezrádzala Brubeckovo klasické vzdelanie a znalosť kontrapunktu, ktorú získal pri štúdiu u Milhauda a Schoenberga. Jeho vynaliezavosť bola nielen melodická, ale aj rytmická, a vedel, ako si získať publikum. Nasledovala disneyovská skladba "Someday, My Prince Will Come" uvádzaná klavírom, tri roky predtým, než veľký Miles Davis prišiel s rovnomenným albumom. Pokračovali štandardom z tridsiatych rokov These Foolish Things od Jacka Stracheyho, piesní, ktorá pomohla presláviť Ellu Fitzgeraldovú. Paul ju viedol svojim plynulým, éterickým štýlom s občasnými dychovými, disonantnými kontrastmi, čím dokázal - pokiaľ to bolo treba dokázať - svoje dokonalé schopnosti v harmonickom frázovaní. Saxofón potom ohlásil tému "One Moment Worth Years". Eugene, ktorý si rád nechával hovoriť "senátor", ako by viedol súkromný dialóg neviditeľnou rukou, obratnou a citlivou. V rovnakom duchu viedli ďalej „For All We Know“ – za búrlivého potlesku. Teraz prišiel rad na Joea, aby sa dostal do stredu pozornosti. Keď zahral "Watusi Drums", publikum objavilo výnimočného bubeníka, ktorý začínal ako husľový virtuóz: pred pätnástimi rokmi hral Mendelssohnov koncert s Bostonským symfonickým orchestrom. Potom, čo počul Jaschu Heifetza, usúdil, že majstrovej výšky nikdy nedosiahne, a prešiel na bicie. Kapela ďalej hrala "The Wright Groove", krátku skladbu, ktorú napísal Eugene. Koncert zakončila skladba "The Duke", pocta Ellingtonovi, a potom vynikajúce prevedenie "Take the A-Train", klasiky 40. rokov a charakteristickej skladby Ellingtonovho orchestra, ktorá tu zaznela v smršti energie a inovatívnych rytmov. Bohužiaľ sa pôvodná nahrávka zastavila skôr, ako mohol byť zaznamenaný koniec tejto skladby. Napriek tomu sme sa rozhodli zachovanú časť zachovať, aby sme podali svedectvo o priekopníckej kreativite, ktorá vtedy bublala pod povrchom v nadčasovom umení tohto výnimočného kvarteta. Koncert začal triumfálnu kariéru v Európe. Hlasno a zreteľne ohlasoval komunikatívne nadšenie, ktoré bolo trvalým znakom týchto štyroch výnimočných hudobníkov.RECORD 1 Two Part Contention Someday My Prince Will Come These Foolish Things  RECORD 2 One Moment Worth Years   For All We Know Watusi Drums   The Wright Groove The Duke Take the "A" Train (incomplete)   Dave Brubeck, Piano Paul Desmond, Saxofón Eugene Wright, Bass Joe Morello, Drums   Recorded at the Concertgebouw, Amsterdam, The Netherlands on 26.II.1958 MONO ℗ 1958 VARA Remastered by ℗ & © 2022 THE LOST RECORDINGS from the original analog tapes

CZK 593.73
1